Správa

Užhorodská únia a jej dopady na Horehronie

Vloženo: 04.01.2012 23:16

Napätú náboženskú situáciu na Horehroní čiastočne vyriešila Užhorodská únia. Tá bola podpísaná medzi katolíckou cirkevnou vrchnosťou a pravoslávnou cirkvou na území panstva Drugethovcov. Stalo sa tak v máji r. 1648 v Užhorode. Na podporu únie si pravoslávni kňazi Drugethovho panstva stanovili tri základné podmienky: 1. Ponechať si byzantsko-slovanský obrad, 2. Mať právo voliť si biskupov, 3. Rovnaké občianske práva a výsady ako duchovenstvo latinského obradu

V roku 1651 sa gréckokatolícki kňazi Gemerskej župy pridali k Užhorodskej únii. Napriek tomu gréckokatolícka farnosť v Šumiaci vzniká až v r. 1728. V pol. 18. stor. gréckokatolícky biskup Manuel Oľšavský Rímu oznámil, že v Mukačevskom biskupstve už niet nezjednotených pravoslávnych. Tento fakt, t. j. vznik uniatizmu, čiastočne vyriešil situáciu, aká panovala na muránskom panstve, predovšetkým na gemerskom Horehroní. 4. júna 1780 bola na podnet mukačevského biskupa Andreja Bačinského farnosť v Šumiaci s filiálnymi obcami – Telgártom a Vernárom, včlenená do Mukačevskej eparchie. Akt previedol užhorodský farár a kanonik mukačevskej eparchie Ján Stavrovský (mukačevský kláštor sv. Mikuláša založil v r. 1396 Teodor Koriatovič - litovské knieža. Pod toto biskupstvo patrili pôvodne všetky pravoslávne farnosti na území dnešného Slovenska. Po prijatí únie sa stal mukačevský kláštor uniatským a gréckokatolícke farnosti boli včlenené do mukačevskej eparchie).

Prvým farárom bol šumiackej uniatskej farnosti bol Andrej Bukovecký. V Šumiaci bol v tom období chrám murovaný, postavený v rokoch 1775/6, keďže pôvodný drevený kostol zhorel. Zaujímavé je, že v tej dobe mal chrám tri cibuľovité veže, čo sa časom z horehronskej sakrálnej architektúry vytratilo. O svoj špecifický vzhľad prišiel šumiacky chrám počas požiaru na prelome 19. a 20. stor. Hlavným sponzorom opráv sa vtedy stal bulharský cár a horehronský mecenáš Ferdinand Coburg. V tomto období sa mení interiér aj exteriér uniatského chrámu.

So zvyšovaním počtu obyvateľov v Telgárte a Vernári vznikla potreba oddeliť sa od šumiackej farnosti a založiť si vlastné. Stalo sa tak počas pôsobenia Bukoveckého syna Simeona (1768 – 1810). V r. 1816 boli tieto obce včlenené do novovytvoreného prešovského uniatského biskupstva. V r. 1824 bol podľa východnej tradície postavený murovaný chrám vo Vernári.

V r. 1853 navštívil farnosť v Šumiaci prešovský biskup Jozef Gaganec v sprievode kanonika a vodcu rusínskeho národného hnutia Alexandra Duchnoviča. Pri tejto príležitosti vysvätil dvoch bohoslovcov.

Napriek silnej latinizácii, maďarizácii a neskôr slovakizácii sa obyvateľstvu troch obcí – Šumiaca, Telgártu a Vernára podarilo zachovať pôvodný liturgický jazyk.


Veľmi veľkou inšpiráciou tohto textu je bakalárska práca Rusíni na Horehroní (Margetová D., 2009)

Pri písaní boli použité aj tieto zdroje:
GRADOŠ J.: História bratislavskej eparchie. In SLOVO, časopis gréckokatolíckej cirkvi (2008)
ŠVAGROVSKÝ Š.: Grécko-byzantský rítus na území Slovenska. In Slavica Slovaca (1998)
http://www.rusin.sk/upload/docs/200505031221070.chronologia.PDF (30. 3. 2009)

dM:)


Fotogaléria k správe

Pre Šumiac slepil David Sládek